Vranov ako stredoveké mestečko
Legalizovanie trhovej tradície malo pre ďalší vývoj Vranova veľký význam a bolo jednou z podmienok získania mestských výsad. Najstarším písomným dokladom o Vranove, v ktorom sa prvýkrát spomína ako mesto ("oppidum"), je listina kráľa Žigmunda z 29. mája 1410. Vonkajším vyjadrením týchto premien bol vznik mestskej samosprávy, na čele ktorej stál richtár a prísažní.
V porovnaní s predchádzajúcim storočím zaznamenáva mesto od začiatku 15. storočia predovšetkým väčší rozmach remeselnej výroby. V jednotlivých rokoch 15. storočia sa spomínajú nasledujúci remeselníci: mlynár, kožušník, sedlár, mäsiar, kováč, krajčír, kušnier, hrnčiar, švec a iní. Rezvoj remesiel súvisel s rastúcim významom obchodnej cesty prechádzajúcej Vranovom. Potvrdzujú to aj niektoré výsady, ktoré mesto získalo v druhej polovici 15. storočia. V prvom rade to bolo právo mýta. Ďalšiemu rozvoju obchodov napomohlo právo skladu, ktoré roku 1461 Vranovu udelil Matej Korvín. Toto právo zaručovalo, že obchodníci prechádzajúci mestom museli svoj tovar vyložiť na miestnom trhu a až potom smeli nepredaný zvyšok viezť ďalej. Nové možnosti odbytu od roku 1461 umožňuje právo jarmokov, udelené opäť Matejom Korvínom. Údaj z 18. storočia hovorí, že výročné jarmoky sa konali v dňoch sv. Valentína, sv. Juraja, Navštívenia Panny Márie, sv. Mikuláša a sv. Štefana.
Významnejšiemu hospodárskemu napredovaniu v druhej polovici 15. storočia bránili viaceré politické udalosti. Boli to boje Huňadyovcov s Jiskrom a napokon aj bratrícke hnutie, ktoré sa šíri územím východného Slovenska ako hnutie s prvkami protifeudálneho odboja. Veľmi ťažko doľahli na obyvateľstvo Vranova udalosti spojené s uhorsko - poľskou vojnou v rokoch 1491-1492 a neskôr politický zápas medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským o uhorskú korunu.
Novým zemepánom Vranova a celého panstva je od roku 1523 jeden z najmocnejších feudálnych rodov Uhorska - rod Báthoryovcov.
Komentáre