Stopy najstaršieho osídlenia
K najstarším slovanským sídliskovým celkom v okrese Vranov nad Topľou patria zvyšky obydlí v miestnej časti Vranova - Lomnici, datované do 7. storočia. Rozsiahle slovanské osídlenie sa nachádzalo v troch polohách (Male poľo, Poloviny, Koscilek) a jeho vývoj sledujeme až do 10. storočia. Počas doterajších záchranných výskumov bolo na spomínanom slovanskom sídlisku preskúmaných 34 sídliskových zahĺbených objektov oválneho pôdorysu so stopami po otvorenom ohnisku. Preskúmaná bola hlinená klenbová pec, zapustená do podložia, s takmer rovným dnom s priemerom 65 cm. Jej klenba bola zavalená zvyškami piatich žarnovov. Pred vyhrievacím zariadením bola vyhĺbená predpecná jama, obsahujúca množstvo uhlíkov, železný predmet bez bližšieho funkčného určenia a úlomky keramiky. Na základe nálezov žarnovov možno uvažovať o jej funkčnosti, pravdepodobne bola chlebovou pecou.
V preskúmaných objektoch medzi nálezmi prevládala keramika, výnimočne sa našla železná kopija, prvý doklad zbrane nájdený na slovanskom sídlisku v oblasti severovýchodného Slovenska. Častejšie sú však nálezy železných nožíkov a najmä praslenov, ktoré sú dokladom rozvoja tkáčskej výroby. Analýza zvieracích kostí zo sídliska v Lomnici svedčí o tom, že na sídliskách prevládal chov hovädzieho dobytka a ošípaných; doložené sú aj zvyšky lovnej zveri (jeleňa). Podobný charakter mali aj slovanské sídliská zistené v centre mesta Vranova a v mestskej časti Čemerné.
V samotnom Vranove je dokázateľná historická kontinuita osídlenia od veľkomoravského obdobia až po súčasnosť. V 70. rokoch zachránil J. Macák počas stavebných prác na Rázusovej a priľahlej Pribinovej ulici zvyšky obydlí z veľkomoravského a poveľkomoravského obdobia a stredovekú sakrálnu stavbu.
Zo zisteného sídliska a z toho plynúcich poznatkov je zrejmé, že Vranov spolu s Lomnicou, Čemerným a Komáranami dokázateľne patrí k najstaršej skupine slovansko - slovienskych sídlisk v priľahlej časti doliny Tople1.
Komentáre